Strieborná tetradrachma razená v Aténach približne v rokoch 454–404 pred n. l., v období, keď Atény dosiahli vrchol svojej moci a stali sa dominantnou silou gréckeho sveta. Tento typ patrí medzi najikonickejšie mince antiky a často sa označuje ako „najslávnejšia minca staroveku".
Averz zobrazuje hlavu bohyne Atény, patrónky mesta, v prilbe bohato zdobenej olivovou ratolesťou a palmetou. Charakteristické „čelné oko" je pozostatkom archaického umeleckého štýlu, pri ktorom je oko znázornené spredu aj napriek profilovej hlave. Tento detail robí aténske razby ľahko rozpoznateľnými.
Reverz nesie obraz sovy, posvätného vtáka bohyne Atény, stojacej vpravo s hlavou otočenou čelne. Vedľa nej je legenda ΑΘΕ, čo je skrátená forma etnika a znamená „patrí Atéňanom" – jasný dôkaz, že ide o oficiálnu mincu mestského štátu Atény. Nad sovou sa nachádza olivová ratolesť a polmesiac, zatiaľ čo celý výjav je umiestnený do štvorca v inkuznej technike.
Tento typ sa stal základom aténskeho menového systému a zároveň medzinárodnou menou staroveku. Vďaka obrovským zásobám striebra z baní v Laurione a politickej dominancii Atén počas Délského spolku sa aténska „sova" rozšírila do všetkých kútov Stredomoria a Blízkeho východu. Mince sa používali na platenie tributov spojeneckých miest, na financovanie flotily a armád počas peloponézskych vojen, ako aj v obchode s celým starovekým svetom. Pre stabilnú rýdzosť a stálu hmotnosť bola tetradrachma zo strany obchodníkov prijímaná rovnako samozrejme ako dnes dolár či euro.
„Sovy" sa stali aj symbolom prestíže – vlastniť väčšie množstvo takýchto mincí znamenalo bohatstvo, moc a istotu. Aj preto sú považované nielen za platidlo, ale aj za jeden z prvých globálnych uchovávateľov hodnoty v dejinách.
Exemplár ponúkaný tu je zachovaný v stave aEF, s výnimočne jasne vykresleným plným hrebeňom na prilbe Atény. Tento detail sa len zriedkavo dochoval a mimoriadne zvyšuje cenu i atraktivitu mince.
