Strieborná tetradrachma razená v Syrakúzach približne v rokoch 450–440 pred n. l., teda v období tzv. Druhej demokracie. Po páde tyranie Hieróna I. (467 pred n. l.) sa v meste obnovila demokratická vláda, čo znamenalo návrat moci do rúk širšieho občianskeho zboru a oslabenie dominancie jednotlivcov. Toto obdobie prinieslo Syrakúzam stabilitu a hospodársky rozkvet, a zároveň otvorilo priestor pre rozvoj umeleckej tvorby a mincovného umenia, ktoré sa stali vzorom pre celé grécke Stredomorie.
Averz zobrazuje hlavu nymfy Arethusy vpravo, ozdobenú jednoduchou stužkou vo vlasoch a náušnicou, obklopenú štyrmi delfínmi symbolizujúcimi more a spojenie Syrakúz s prístavom. Legenda ΣΥΡΑΚΟΣΙΩΝ („patrí Syrakúzanom") podčiarkuje, že ide o oficiálnu razbu mestského štátu.
Reverz predstavuje quadrigu (štvorzáprah koní) v kroku doprava, vedenú vozatajom. Nad záprahom letí Niké, ktorá korunuje víťaza – symbol triumfu Syrakúz na vojenskom i športovom poli. Tento výjav mal silnú politickú symboliku: pripomínal, že demokratické Syrakúzy sú mocné, bohaté a víťazné, schopné uspieť proti nepriateľom aj obstáť na panhelénskych hrách, kde ich tyrani i občania pravidelne súťažili v konských pretekoch.
Razby druhej demokracie sú považované za predzvesť majstrovských diel neskorších rytcov ako Kimon a Euainetos. Už v tomto období sa objavuje realistické podanie a vysoká umelecká kvalita, ktorá robí syrakúzske tetradrachmy jednými z najkrajších mincí staroveku.
Exemplár je zachovaný v stave VF/EF, so zreteľným portrétom Arethusy a detailmi quadrigy.
