Veľký, masívny bronzový follis (nummus) cisára Maximina II. Daia (308 – 313 n. l.), vyrazený v čase, kedy zastával úrad mladšieho spoluvládcu – cézara (roky 308 – 309 n. l.). Tento kus pochádza z thráckej mincovne Heraclea a predstavuje vynikajúcu ukážku neskorej rímskej tetrarchie s fascinujúcim historickým pozadím.
Lícna strana nesie portrét mladého, energického panovníka s vavrínovým vencom a úradným titulom cézara MAXIMINVS NOB CAES (Maximinus Nobilissimus Caesar – Najvznešenejší cézar Maximinus).
Reverz zdobí ikonická legenda GENIO CAESARIS (Géniovi cézara), ktorá bola razená špeciálne pre mladších členov vládnucej štvorky. Vyobrazený polonahý Génius – ochranný duch cézara – stojí vľavo, na hlave má modius (mericu na obilie), v pravej ruke drží obetnú misku (patera), z ktorej symbolicky obetuje, a v ľavej ruke zviera roh hojnosti (cornucopia), ktorý reprezentuje blahobyt a prosperitu ríše.
V spodnej časti (exergue) sa nachádza kompletne čitateľná značka mincovne HT (Heraclea Thracica), ktorá je doplnená o jasné grécke písmeno Δ (Delta), označujúce štvrtú dielňu (officina) tejto mincovne.
Minca vyniká pekným, masívnym strižkom, skvelou čitateľnosťou rubovej legendy a jasne viditeľnými dielensko-technickými značkami v exergue. Veľmi atraktívny kúsok pre zberateľov mincí z obdobia rímskej tetrarchie (RIC VI Heraclea 36). Extrémna historická zaujímavosť: Posledný faraón histórie!
Keď rímski cisári ovládli Egypt, prebrali od pôvodných vládcov titul faraóna, aby si zabezpečili lojalitu miestneho obyvateľstva. Egyptskí kňazi tak po stáročia tesali ich mená v hieroglyfoch do kartuší na steny chrámov. Maximinus Daia je historicky úplne posledným mužom na svete, ktorého meno bolo do takejto kartuše vytesané s oficiálnym titulom faraóna. Po jeho smrti v roku 313 n. l. a s definitívnym nástupom kresťanstva pod Konštantínom Veľkým táto viac než 3000-ročná staroegyptská tradícia navždy zanikla. Ten istý muž, ktorého rímsky profil vidíte na tejto minci, bol v hlbokom Egypte uctievaný ako pravoverný syn slnka.
